Povinné
zverejňovanie
 
Užitočné
informácie

Úradné hodiny

Pondelok 7:30 – 14:30
Utorok 7:30 – 14:30
Streda 7:30 – 14:30
Štvrtok 7:30 – 14:30
Piatok 8:00 – 10:00

Ľudovít Kubáni - maliar Novohradu

Ľudovít Kubáni (5. máj 1855 – 4. máj 1912)

Novohradská vetva rodiny Kubániovcov pochádzala zo starého slovenského evanjelického rodu. Prastarý otec maliara bol učiteľom v Hornom Tisovníku (súčasný okr. Detva) a jeho syn, starý otec maliara, Ján Kubáni (zomrel r. 1858 v Dolných Strhároch), bol od r. 1816 dedinským učiteľom a notárom v obciach Selce a Žihľava (okr. Veľký Krtíš). Otec maliara Ľudovít Kubáni (1818-1900) sa narodil v Selciach. Od roku 1846, po dokončení štúdií teológie v Nemecku, pôsobil ako evanjelický farár 56 rokov v Dolných Strhároch. Matka Amália, rod. Plachá (1824-1911) sa narodila v Dolných Príbelciach (okr. Veľký Krtíš).

Ľudovít Kubáni ml., po získaní základov vzdelania na evanjelickej ľudovej škole v Dolných Strhároch, študoval na lýceách v Banskej Štiavnici a Bratislave, kde sa zdokonalil v jazyku nemeckom, maďarskom a latinskom. V Budapešti absolvoval štúdium farmácie a krátko pôsobil ako lekárenský praktikant. 26 ročný sa zapísal r. 1881 na AVU v Mníchove, po jej skončení študoval dva roky na výtvarnej akadémii v Budapešti.

V r. 1888 sa Ľudovít Kubáni oženil s Annou Brillmayerovou (1864-1901) z Balašských Ďarmôt, dcérou vojenského dôstojníka, pôvodom z Čiech. Z tohto manželstva sa narodili dcéry Mária Emília (1889-1964) a Anna Ilona (1891-1973). Druhá manželka maliara Ilona, rod. Nyulászi pochádzala z mestečka Lipany (okr. Sabinov).

Ľudovít Kubáni sa po skončení štúdií usadil v rodisku a venoval sa maľovaniu, chovu koní a hospodáreniu. Pôsobil ako cirkevný dozorca novohradských ev. cirkevných zborov vo Veľkom Krtíši a okolí. Zomrel 4. mája 1912 na chorobu srdca, iba 57 ročný v Dolných Strhároch, kde je pochovaný s manželkou Annou.

Vo výtvarnej tvorbe sa pridŕžal tzv. starej školy, mníchovského akademicko-realistického figurálneho chápania. Maľoval žánrové vidiecke obrázky z prostredia Novohradu a maďarskej pusty, portréty a oltárne obrazy. Štýl jeho tvorby najviac ovplyvnili budapeštianski profesori B. Szekely, T. Margitay a J. Bencúr. Po r. 1900 je v jeho tvorbe už zjavný nový, moderný trend maľovania širším štetcom.

Tematicky veľkú skupinu obrazov Ľudovíta Kubániho predstavujú diela zo života rôznych spoločenských vrstiev, šľachty, zemanov, ale aj chudobných novohradských sedliakov a Cigánov, ktoré vystavoval zväčša v Budapešti.

Väčšie výstavy umelca boli v Prahe (1952) a v Modrom Kameni (1992). Počet jeho obrazov sa odhaduje na 800. I keď podľa niektorých výtvarných kritikov Ľudovít Kubáni patril k maliarom, ktorí neprekročili regionálny význam, jeho diela vlastnia viaceré európske galérie a múzeá.

Z archívnych a ď. prameňov spracovala: PhDr. Marta Kamasová, Veľký Krtíš 2015


Diela
V tvorbe akademického maliara Ľudovíta Kubániho prevažujú žánrové obrázky zo života vtedajšej spoločnosti, ako napr. Jarmok v Tuhári (1883), Zvolenský svadobný pochod (1887), Prijímanie hostí (1889), Dámy na koči (1890), Na kováčskom dvore (1890), Promenáda (1892), Letná idyla (1893), Svadobný sprievod (1893), Svadba v Ludani (1896), Odpočinok (1897), Bušinský kupec (1897), Rozmarné cestovanie (1899), Meniny na dedine, Milovníci športu, Nečakaní hostia, Na ceste, Dedinský pár, Príprava večere, atď. Časté sú motívy zvierat: Kupec koní, Zastávka pred krčmou (1891), Spadnutá jazdecká palička (1896), Cválajúce kone, Starý koč, Konský povoz, Halali (1886), Poľovačka (1890), Odchod na poľovačku (1894), Odpočívajúce kravy (1911). Z pobytov medzi pastiermi vznikli obrazy Pastier koní na puste (1899), Pastiersky jazdec, Pastier na koni (1907), Pred čárdou a i.

Pozoruhodné sú obrazy Zapriahnuté kon (1891) a Zásnuby – maľba s podpisom a nie celkom identifikovateľným vročením (1857 alebo 1885), vyjadruje spomienky autora na detstvo. Je na nej farský byt s jeho obyvateľmi a skupinkou mladých sedliakov a vľavo dole s koníkom hrajúce sa dieťa. V jeho pozostalosti sa zachoval aj autoportrét s manželkou a autoportrét z r. 1896.

Z obrazov Ľ. Kubániho s historickou tematikou k známym patria obrazy s témou revolúcie 1848 a maľby hradov, napr. Odovzdávanie kľúčov Novohradského hradu, Fiľakovský hrad a Novohradský hrad (1896). Kubáni namaľoval aj Modrokamenský hrad, ale osud tohto obrazu nepoznáme, podobne ako mnohých ďalších.

Veľkú časť tvorby Ľudovíta Kubániho tvoria portréty, oltárne obrazy a sakrálne maľby, napr. Madona s dieťaťom (1889). K najlepším patrí Portrét dievčaťa v čiernom klobúku (1895), ktorý sa nachádza v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Časť z portrétnej tvorby maliara bola v r. 1992 vystavená v múzeu na hrade v Modrom Kameni. Väčšiu výstavu usporiadali v r. 1952 v Prahe.

I keď podľa výtvarných kritikov Ľudovít Kubáni patril k maliarom, ktorí neprekročili regionálny význam, jeho obrazy vlastnia viaceré európske galérie a múzeá a jeho celoživotné dielo doteraz nebolo komplexne, objektívne zhodnotené.

Z archívnych a ď. prameňov spracovala: PhDr. Marta Kamasová, Veľký Krtíš 2015